
Z kuchyne Ministerstva vnútra sa nedávno pred zraky verejnosti dostal návrh novely policajného zákona. Zaujímavosťou, okrem pomerne komplexnej úpravy poskytovania informácií a osobných údajov v rámci EÚ, je hlavne nový § 33 (bod 19): „Oprávnenie na údaje vytvorené prevádzkou internetu“.
Pokiaľ tento materiál prejde celú strastiplnú cestu procesu normotvorby bez zásadných zmien, bude si môcť policajt pri plnení všetkých svojich úloh určených policajným zákonom pýtať od prevádzkovateľa web servera a poskytovateľa pripojenia do internetu tzv. logovacie súbory.
Okrem logov si však policajt bude môcť k plneniu vybraných úloh vypýtať akékoľvek informácie vrátane osobných údajov klientov spoločnosti. Rozsah osobných údajov, ktoré bude môcť policajt takto požadovať je obmedzený na meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu.
Pri akých vybraných úlohách by mal mať policajt takéto oprávnenia?
Navrhovaná úprava by podľa dôvodovej správy mala policajtom pomôcť v boji proti detskej pornografii, softvérovému pirátstvu, útokom hackerov, poplašným správam, či ohováraniu. Aj za súčasného stavu je však možné dostať sa k týmto údajom a donútiť prevádzkovateľa web serveru a poskytovateľa internetového pripojenia dáta vydať. Proces je však zložitejší, lebo je naviazaný na súhlas predsedu senátu súdu, alebo prokurátora. Takýto postup sa policajtom zrejme javí ako pomalý a neefektívny.
Nie je to prvýkrát čo sa Ministerstvo vnútra pokúša o čosi podobné. Pokus zbaviť sa súhlasu súdu či prokurátora tu bol aj minulý rok. Schovaný bol za harmonizačnú novelu zákona o elektronických komunikáciách. Vtedy sa voči týmto snahám postavilo Ministerstvo spravodlivosti, generálny prokurátor, ale aj Úrad na ochranu osobných údajov. Skončilo to ústupom, na ktorý „vnútráci“ zavelili, hoci v médiách sa nechali počuť, že to skúsia inou cestou.
Zdá sa teda, že „cesta“ je na svete. Uvidíme či bude zarúbaná ochrancami základných ľudských práv a slobôd, alebo sa to ministerstvu na tentokrát podarí.
Zdroj: SYNOPSI BLOG